Šport a časomiera
Atletika: falošný štart za 0,100 sekundy a prečo ručne meraný čas nie je rekord
· 5 min čítania
Stručne
- Ak atlét reaguje na výstrel skôr než za 0,100 sekundy, ide o falošný štart, lebo sa predpokladá, že reakcia na zvuk pištole rýchlejšia než 0,100 sekundy nie je reálna.
- Pri rekordoch v dráhových disciplínach do 800 metrov sa vyžaduje plne automatické meranie (FAT) na stotiny sekundy. Ručné meranie je len na desatiny, a preto sa nepovažuje za rovnocenné.
- Ručne meraný čas je pri šprinte lepší o približne 0,24 sekundy pri 100 a 200 metroch a o 0,14 pri 400 metroch a dlhších tratiach.
- Fotofinišová kamera zaznamená až 10 000 snímok za sekundu.
Atletika je športom, v ktorom sa zlomky sekundy stali synonymom rekordov. Za výsledkami stojí súbor pravidiel a techniky, ktoré sa vyvíjali celé desaťročia.
Falošný štart a 0,100 sekundy
Ak šprintér reaguje na výstrel skôr než za 0,100 sekundy, ide o falošný štart. Táto hranica vychádza z predpokladu, že reakcia na zvuk výstrelu za kratší čas nie je reálna. Je to pravidlo, nie prírodný zákon. Pravidlo sa používa na vrcholných podujatiach, kde sú v štartovacích blokoch senzory prepojené s výstrelom štartéra počítačom. Vplyv pravidla na reakčné časy skúmali štúdie, o ktorých píšeme aj v článku Kuriozity a chyby v meraniach časov.
Pravidlá o falošných štartoch sa menili. Od roku 2003 sa najprv varovala celá štartová skupina a diskvalifikoval sa až ďalší pretekár, ktorý pochybil. Od roku 2010 platí diskvalifikácia hneď po prvom falošnom štarte pretekára (vo viacbojoch platí výnimka).
Plne automatické meranie a stotiny
Pri rekordoch v dráhových disciplínach do 800 metrov sa vyžaduje plne automatické meranie (FAT) na stotiny sekundy. Ručné meranie je presné len na desatiny a všetky stotiny sa zaokrúhľujú nahor na najbližšiu desatinu. Preto sa ručný čas pri 100 a 200 metroch prepočítava pripočítaním približne 0,24 sekundy a pri 400 metroch a dlhších tratiach 0,14 sekundy. Ide o štatistický odhad, ktorý má vyjadriť, že časomerač stlačí stopky až po zbadaní dymu z pištole a zastaví ich rýchlejšie než pretekár prekročí čiaru.
Známy rekord na 100 metrov, 9,58 sekundy Usaina Bolta z Berlína 2009, je čas meraný plne automaticky. Ako sa rekordy uznávajú a čo všetko musí byť splnené, vysvetľujeme v článku Rekordy v behu a v športe: ako sa merajú a schvaľujú.
Fotofiniš
Cieľová kamera zaznamenáva úzky pruh čiary až 10 000-krát za sekundu. Z pruhov sa skladá obrázok, kde sa čas premieta do jednej osi. Rozhodcovia vidia, kto prešiel cieľovou čiarou trupom ako prvý. Príbeh vzniku fotofinišu a jeho použitie pri koňoch nájdete v článku Fotofiniš na koňských dostihoch.
Čo z toho plynie pre organizátora
Aj bežný závod môže využiť poučenie z atletiky: ak chceš rozlišovať tesné ciele, potrebuješ meranie, ktoré nezávisí od reakcie človeka. Pri väčšine ľudových behov to nie je potrebné, stačia celé sekundy a RFID čipy. Rozhodnutie, ktorú presnosť zvoliť, uľahčuje porovnanie meraní RFID, fotobunka a manuálne meranie.
Časté otázky
Čo je falošný štart v atletike?
Je to pohyb šprintéra skôr než uplynie 0,100 sekundy od výstrelu. Hranica vychádza z predpokladu, že reakcia rýchlejšia než 0,100 sekundy nie je reálna. Meria sa senzormi v štartovacích blokoch prepojených so štartérovou pištoľou.
Prečo sa ručne meraný čas nepovažuje za rekord?
Ručný čas sa zaznamenáva na desatiny sekundy a závisí od reakcie časomeračov, ktorí spúšťajú stopky až po zbadaní záblesku či dymu z pištole. Preto sa pre rekordy vyžaduje plne automatické meranie na stotiny.
O koľko je ručný čas rýchlejší než automatický?
Štatistici používajú konverziu približne 0,24 sekundy pri 100 a 200 metroch a 0,14 sekundy pri 400 metroch a dlhších tratiach. Ručný čas je totiž kvôli reakcii časomeračov spravidla o niečo lepší.
Ako funguje fotofiniš?
Špeciálna kamera zaznamenáva úzky pruh cieľovej čiary až desaťtisíckrát za sekundu. Z pruhov sa poskladá obrázok, v ktorom os času nahrádza jednu súradnicu, a rozhodcovia z neho určia poradie.