Šport a časomiera
Orientačný beh a SportIdent: ako fungujú čipy, ktoré sa "pichajú" do kontrol
· 6 min čítania
Stručne
- Orientačný beh nemeria čas cez štartové číslo, ale cez malý čip (SI kartu) na prste bežca, ktorý sa pri každej kontrole "pichne" do stanice — tá zapíše číslo kontroly aj čas.
- Systém SportIdent vznikol v roku 1996 v nemeckom Arnstadte a odvtedy je jedným z najrozšírenejších systémov elektronického merania v orientačnom behu (popri iných riešeniach ako EMIT).
- Novší bezkontaktný variant SPORTident AIR+ zaznamená prejazd z odstupu až 3 metrov, bez toho, aby bežec čokoľvek fyzicky pichal.
- Na rozdiel od bežeckých pretekov tu ide o desiatky kontrol na jednom pretekári, nie len štart a cieľ — časomiera preto musí ukladať celú postupnosť, nielen jeden čas.
Orientačný beh je jeden z mála športov, kde má časomiera úplne inú úlohu než len zmerať čas v cieli: musí pri klasickej trati overiť, že bežec prešiel presne cez všetky predpísané kontroly, v správnom poradí, v teréne bez vytýčenej trate.
SI karta a "pichanie"
Každý pretekár nosí na prste malú plastovú SI kartu s čipom. Pri každej kontrole ju vloží do dierky elektronickej stanice, ktorá zapíše číslo kontroly a presný čas, čo potvrdí pípnutím a bliknutím. Karta si tak počas behu (pri klasickej trati s predpísaným poradím) sama ukladá celú postupnosť kontrol s časmi, ktorá sa po dobehu vyčíta naraz na vyčítacej stanici.
Vznik systému
Firmu SportIdent založili v roku 1996 v nemeckom Arnstadte v Durínsku nadšenci orientačného behu, ktorí chceli šport modernizovať novou technikou na meranie a identifikáciu. Odvtedy sa stal celosvetovým štandardom tohto športu.
Bezkontaktný AIR+
Novší systém SPORTident AIR+ umožňuje bezkontaktné meranie: karta sa zaznamená už vtedy, keď bežec prejde okolo stanice vo vzdialenosti do 3 metrov, bez toho, aby čokoľvek fyzicky pichal. Pri hustých pretekoch a štafetách to zrýchľuje prechod kontrolou.
Prečo je to iný svet než bežecké preteky
Pri bežeckom pretekoch na ceste RFID čip väčšinou zaznamenáva len štart, cieľ a pár medzičasov na vopred danej trati, viac v článku Ako funguje RFID čip pri behu. V orientačnom behu si pretekár sám volí cestu medzi desiatkami kontrol v teréne a systém musí overiť správnosť poradia, nielen odmerať čas. Preto má vlastnú, samostatnú technológiu, nie univerzálnu RFID čítačku na trati.
Čo si z toho odniesť
Orientačný beh ukazuje, že časomiera sa dá prispôsobiť aj špecifickým pravidlám športu, nielen univerzálnemu meraniu štart-cieľ. Pre bežné bežecké a cyklistické podujatia, kde stačí niekoľko pevných kontrolných bodov, je vhodnejšia jednoduchšia RFID technika, akú používa TAQIO — viac v článku Ako vybrať časomieru na podujatie.
Časté otázky
Ako funguje SportIdent?
Bežec nosí na prste plastovú SI kartu s čipom. Pri kontrole ju vloží do dierky stanice (alebo pri novšom AIR+ prejde okolo z odstupu do 3 metrov) — stanica zaznamená číslo kontroly a čas, potvrdí to pípnutím a bliknutím.
Kedy vznikol systém SportIdent?
Firma SportIdent vznikla v roku 1996 v nemeckom Arnstadte v Durínsku a odvtedy sa jej systém stal jedným z najrozšírenejších riešení pre elektronické časomeranie v orientačnom behu (popri iných systémoch ako EMIT).
Aký je rozdiel medzi klasickým SportIdent a AIR+?
Klasický systém vyžaduje fyzické vloženie karty do stanice ("pichnutie"). AIR+ je bezkontaktný — stanica zachytí kartu bezkontaktne v dosahu stanice (konkrétny dosah závisí od typu stanice), čo je rýchlejšie pri hustom prechode.
Prečo orientačný beh nepoužíva bežné RFID na štartovnom čísle ako beh na ceste?
Pretekár tu prechádza desiatkami kontrol v teréne, nie len štartom a cieľom, a poradie kontrol musí sedieť presne. SI karta si celú postupnosť kontrol aj časov uloží priamo v sebe, čo sa po dobehu vyčíta naraz na vyčítacej stanici.