Šport a časomiera
Veslovanie: prečo sa preteká na 2000 metrov a ako fotofiniš rozhodol o piatich tisícinách
· 5 min čítania
Stručne
- Medzinárodná veslárska federácia (dnes World Rowing, predtým FISA) stanovila trať 2000 metrov už v roku 1894 ako štandard pre svoje majstrovské preteky. Dodnes je to štandardná dĺžka pre väčšinu vrcholných disciplín klasického dráhového veslovania, no existujú aj iné formáty (napríklad mládežnícke, masters, pobrežné veslovanie či head races na dlhé trate), ktoré používajú iné vzdialenosti.
- Oficiálne veslárske preteky používajú fotofiniš, štartovacie semafory a medzičasové terminály schválené federáciou, podobne ako pri behu.
- Rovnako ako v iných športoch, aj vo veslovaní sa stávajú prípady, keď dvaja pretekári dosiahnu rovnaký výsledný čas a o víťazovi musí rozhodnúť fotofiniš.
- Na rozdiel od bazénového plávania je trať vonku na otvorenej vode, čo prináša premenné ako vietor a prúd — časomiera preto musí byť odolná a nezávislá od počasia.
Veslovanie patrí medzi športy, kde tesné cielenie k pár tisícinám sekundy rozhoduje rovnako často ako v plávaní či atletike, len sa o tom hovorí menej.
Prečo práve 2000 metrov
Medzinárodná veslárska federácia (dnes World Rowing, predtým známa ako FISA) stanovila dĺžku trate 2000 metrov už v roku 1894 ako štandard pre svoje majstrovské preteky. Táto dĺžka platí dodnes pre väčšinu vrcholných disciplín, bez ohľadu na to, či ide o jednotlivca alebo osemveslicu — iné formáty (mládežnícke, masters, pobrežné veslovanie, head races) majú vlastné vzdialenosti.
Fotofiniš na vode
Oficiálne veslárske preteky používajú schválené časomerné systémy vrátane elektronických štartovacích semaforov, medzičasových terminálov a fotofinišu. Na vrcholných podujatiach sa používajú homologizované elektronické časomerné a fotofinišové systémy. Princíp fotofinišu je rovnaký ako v iných športoch — kamera zaznamenáva úzky pruh cieľovej čiary vysokou frekvenciou a z pruhov skladá obraz s časovou osou, viac v článku Fotofiniš na koňských dostihoch.
Päť tisícin sekundy
Rovnako ako v iných športoch, aj vo veslovaní sa stávajú prípady, keď dvaja pretekári dosiahnu na cieľovej čiare rovnaký výsledný čas a o víťazovi musí rozhodnúť fotofiniš. Takéto tesné rozhodnutia ukazujú, že aj šport, ktorý sa navonok javí ako súboj sily a vytrvalosti, sa nakoniec rozhoduje o zlomky sekundy, podobne ako v článku Kuriozity a chyby v meraniach času.
Vonkajšie prostredie ako výzva
Na rozdiel od plávania v bazéne sa vesluje vonku na prírodných alebo umelých vodných tratiach (jazerách, kanáloch alebo riekach), kde výsledok môže ovplyvniť najmä vietor a vlny. Časomerná technika preto musí byť odolná voči počasiu, podobne ako pri cestných behoch a cyklistike vonku.
Čo si z toho odniesť
Aj pri menších veslárskych alebo vodáckych pretekoch platí to isté, čo pri iných športoch vonku: treba počítať so zlým počasím a mať záložné meranie, viac v článku Záložná časomiera.
Časté otázky
Prečo sa veslárske preteky merajú na 2000 metrov?
Túto štandardnú dĺžku stanovila medzinárodná veslárska federácia (dnes World Rowing) už v roku 1894 pre všetky disciplíny okrem výnimočných pretekov na dlhé trate (head races).
Ako sa meria čas vo veslovaní?
Oficiálne preteky používajú fotofiniš, elektronické štartovacie semafory a medzičasové terminály schválené federáciou. Na vrcholných podujatiach sa používajú homologizované elektronické časomerné a fotofinišové systémy.
Stávajú sa vo veslovaní tesné fotofiniše?
Áno, rovnako ako v iných športoch sa aj vo veslovaní stáva, že dvaja pretekári dosiahnu na cieľovej čiare rovnaký výsledný čas a víťaza musí určiť fotofiniš.
Čím sa časomiera vo veslovaní líši od plávania?
Vesluje sa vonku na jazerách, kanáloch alebo riekach, nie v bazéne, takže časomerná technika musí byť odolná voči počasiu a nemôže sa spoliehať na dotykové dosky ako plávanie.