Príbehy a kuriozity
Plávanie: dotykové dosky, dve tisíciny z Mníchova 1972 a spor z Ríma 1960
· 5 min čítania
Stručne
- V roku 1972 vyhral Gunnar Larsson 400 m polohové preteky časom 4:31.981 pred Timom McKeem s časom 4:31.983, teda o dve tisíciny sekundy.
- Po tomto spore sa medzinárodné plavecké pravidlá zmenili tak, že výsledky sa uvádzajú na stotiny sekundy a môžu byť remíza.
- Spor z Ríma 1960 pomohol presadiť automatické meranie: od olympiády 1968 sa všetky medzinárodné plavecké preteky merajú elektronicky.
Plávanie je šport, v ktorom sa preteky často rozhodujú v poslednom ťahu. Práve preto sa tu vývoj časomiery prelína s najslávnejšími sporami v dejinách športu.
Dve tisíciny z Mníchova 1972
Vo finále 400 m polohových pretekov na olympiáde v Mníchove sa 30. augusta 1972 dotkli steny Švéd Gunnar Larsson a Američan Tim McKee. Elektronické hodiny ukázali 4:31.981 pre Larssona a 4:31.983 pre McKeeho. Rozdiel dvoch tisícin sekundy stačil, aby Larsson získal zlato a McKee striebro. Pri rýchlosti okolo dvoch metrov za sekundu prejde plavec za dve tisíciny sekundy len niekoľko milimetrov.
Rozhodnutie vyvolalo diskusiu, či má zmysel deliť súťažiacich tak jemne. Medzinárodné plavecké pravidlá sa následne zmenili: časy sa uvádzajú na stotiny sekundy a pri rovnakom čase je remíza. Presnosť stoviek a tisícín v iných športoch porovnávame v článku Normy merania času.
Dotykové dosky
Elektronické meranie v plávaní stojí na dotykových doskách pod hladinou na konci každej dráhy. Plavec sa ich dotkne, doska zaznamená dotyk a zastaví čas. Omega predstavila dotykové dosky v roku 1967 a na olympijských hrách sa použili v roku 1968. Ich história je súčasťou príbehu o oficiálnych časomeračoch, ktorý rozprávame v článku Oficiálni časomerači: Omega, TAG Heuer a Tissot.
Spor z Ríma 1960
Dvanásť rokov pred Mníchovom sa o výsledku 100 m voľným spôsobom hádal celý svet. Oficiálny čas mal Australčan John Devitt aj Američan Lance Larson 55,2. Traja časomerači Devitta odčítali 55,2, no traja časomerači Larsonovej dráhy 55,0, 55,1 a 55,1. Traja rozhodcovia pri prvom mieste hlasovali dvaja pre Devitta a jeden pre Larsona a hlavný rozhodca vyhlásil za víťaza Devitta. USA sa odvolali s videozáznamom, ale odvolanie zamietli. Výsledok sa nezmenil, no plavecká federácia sa rozhodla, že automatické meranie je nevyhnutné, a od olympiády 1968 sa v medzinárodnom plávaní používa elektronické meranie.
Čo z toho plynie pre organizátorov
Tento príbeh učí jednu vec: pravidlá o presnosti musia byť jasné vopred. Ak hrozí remíza, treba vedieť, či sa rozhodne podľa tisícin, alebo sa udelí obom. Viac o tom, ako sa dá pri bežných podujatiach spomínané situácie riešiť, nájdete v článku Typy štartu: hromadný, vlnový a individuálny.
Časté otázky
Na akú presnosť sa merajú plavecké preteky?
Oficiálne na stotiny sekundy. Od zmeny pravidiel po olympiáde 1972 sú pri rovnakom čase možné remízy, tisíciny sa už nerozhodujú.
Ako fungujú dotykové dosky?
Plavec sa na konci dráhy dotkne dosky pod hladinou, ktorá zaznamená dotyk a zastaví čas. Systém nezávisí od oka rozhodcov a čas sa zapíše okamžite.
Prečo sa v roku 1972 zmenili pravidlá?
Rozdiel dvoch tisícin, ktorý rozhodol o zlate, sa zdal neudržateľný, lebo bazén sa nedá postaviť tak presne, aby mala každá dráha úplne rovnakú dĺžku. Federácia preto prešla na stotiny a povolila remízy.
Čo sa stalo na olympiáde 1960 v Ríme?
Vo finále 100 m voľným spôsobom bol oficiálny čas Devitta aj Larsona 55,2. Rozhodcovia určili víťaza Devitta, hoci časomerači dráhy Larsona ukazovali o zlomok rýchlejší čas. Spor pomohol presadiť elektronické meranie.